Z histórie poľovníckeho združenia

Poľovnícky revír Kukučka vznikol v roku 1954 a do roku 1964 ho obhospodaroval Lesprojekt Zvolen. PZ Kukučka začalo hospodáriť po roku 1964 na ploche 3993 ha, z toho bolo 1445 ha poľnohospodárska pôda, 2492 ha lesná pôda a 56 ha iné pozemky.V roku 1980 prišlo k zmene hraníc poľovného revíru a k úbytku o 932 ha vo východnej časti – Babinské polia, severnej a západnej časti od Jabloňovej po Žibritovské stráne z toho úbytok poľovnej plochy činil 543 ha.V roku 1983 prišlo k ďalšiemu úbytku revíru o186 ha a hospodárilo sa na ploche 3264 ha.V roku 1993 bola výmera revíru o ploche 3422 ha, z toho les 2445 ha (71,4 %) a poľnohospodárskej pôdy je 977 ha (28,6 %).V súčasnej dobe poľovnícke združenie Kukučka pôsobí na území mesta Krupina, kde na severe hraničí s PZ Babiná, na východe s PZ Javor Krupina a PZ Čekovce, na juhu s PS Čabraď a na západe s revírom štátnych lesov na ploche 3362 ha poľovných pozemkov a 60 nepoľovných plôch.

Charakteristika revíru

Poľovnícky revír Kukučka Krupina leží v Banskobystrickom kraji a jeho územie sa rozprestiera v geografickej časti Slovenské stredohorie, subprovincia Vnútorné Západné Karpaty. Západná časť územia zasahuje do pohoria Štiavnické vrchy, ostaná časť sa nachádza v povodí toku Krupinica, ktorá úž do tohto pohoria nepatrí. Prakticky celý poľovný revír sa nachádza v CHKO Štiavnické vrchy, mimo vyššie spomínaného povodia rieky Krupinica a najjužnejšej časti, kde prevládajú poľnohospodárske pôdy a ktoré s časti patria do Krupinskej Celé územie poľovníckeho revíru Kukučka Krupina patrí do povodia rieky Krupinica, ktorá je jedným z najväčších prítokov Ipľa. Medzi pravostranné prítoky Krupinice, teda potoky, ktoré odvodňujú náš poľovný revír, možno zaradiť Vajsov s dĺžkou toku 8,5 km a čiastočne aj Suchý potok s dĺžkou toku 6,8 km. Podstatná časť poľovníckeho revíru Kukučka Krupina sa nachádza zhruba v rozpätí nadmorských výšok 300 - 750 m. Prislúcha do mierne teplej oblasti, ktorú charakterizuje počet letných dní v roku pod 50 s priemernou teplotou vzduchu v júli nad 16 ° C, s mierne vlhkým vrchovinným typom klímy.
Kvalitatívna trieda : II, kde hlavnou zverou je srnčia zver, ktorú prírodné podmienky umožňujú chovať ako hlavný druh zveri na úkor ostatných druhov zveri. Vedľajšou zverou je jelenia, danielia a diviačia zver, keď diviačia zver je tiež zaradená do II. kvalitatívnej triedy. Revír nepatrí do žiadnej podoblasti a poľovnej lokality.

Hranice revíru:

V tomto opise budú hranice poľovného revíru pomyselne rozdelené na južnú, západnú, severozápadnú, severovýchodnú a východnú, aj keď tieto svetové strany nekopírujú presne. Východiskovým bodom opisu hraníc poľovného revíru Kukučka Krupina je križovatka medzinárodnej ceste I. / 66 Dudince - Zvolen so štátnou cestou III. / 06611 Krupina - Žibritov. Toto je začiatok južnej hranice, ktorá má dĺžku cca 5,5 km a zároveň tvorí hranicu medzi poľovnými revírmi Kukučka Krupina a Čabraď. Od tohto východiskového bodu pokračuje hranica na západ po štátnej ceste III. / 06611 Krupina - Žibritov. Na tejto trase míňa križovatky ciest na Starý Háj, na ulicu I. Krasku, do Vajsova, na Fitzberg, na Starú horu, na Šváb, na Kuštrovku a tesne za ľavou odbočkou na Sixovu stranu končí lesným porastom 624, kde vlastne končí južná hranica poľovného revíru. Tu sa otáča v pravo na sever a pokračuje v dĺžke cca 3,5 km, ako západná hranica revíru a zároveň aj hranica medzi poľovným revírom Kukučka Krupina s prenajatým revírom štátnych lesov. Na tejto trase pokračuje lúkou Tranciarka, kde stredom tejto lúky vchádza do lesného porastu 625. V tomto poraste pokračuje lesnou zvážnicou až na odvozné miesto pod Kohúťacím kopcom, kde sa otáča na západ a vychádza pomedzi lesné porasty 626 a 631 až na hrebeň. Tu sa dostáva na hranicu katastrálneho územia Krupina - Žibritov, kde sa cez hraničné kopce č. 57 a č. 58 otáča na severozápad a kopírujúc hranicu medzi spomínanými katastrálnymi územiami, ide hrebeňom cez hraničné kopce č. 59, č. 60, č. 61, č. 62 na najvyšší bod tejto severozápadnej hranici na Buzalkov vrch 711 m nad morom. Ďalej pokračuje hrebeňom hraničnými kopcami č. 63/1, č. 63/2, č. 63/3 a dostáva sa na lesnú zvážnicu Tomperk - Holý vrch, otáča sa na sever, kde v lesnom poraste 661, nad lúkou Spločná opäť vychádza na hrebeň. Tu sa končí hranica katastrálneho územie Krupina - Žibritova, začína sa hranica katastrálneho územia Krupina - Svätý Anton a vlastne končí západná hranica poľovného revíru.Teraz nastupuje tretia severozápadná etapa hranice poľovného revíru v dĺžke cca 4,5 km. Táto hranica začína na spomínanom priesečníku katastrálnych území Krupina - Svätý Anton a pokračuje na severovýchod hrebeňom cez hraničné kopce č. 41, č. 42, č. 43, č. 44 a míňa kótu Nad Ondrejskou 738 m nad morom. Odtiaľto pokračuje ďalej v nezmenenom smere hranicou katastrálnych území Krupina - Svätý Anton cez hraničné kopce č. 45, č. 46 ku kóte 761 Jabloňový vrch. Ďalej pokračuje cez hraničné kopce č. 47, č. 48, č. 133, č. 132, č. 130, č. 1269, č. 128 až na spojnicu troch katastrálnych území Krupina - Svätý Anton - Babiná na hranici lesného porastu č. 649a. Tu sa hranica mierne otáča k juhu a pokračuje ďalej popri Uteráči a Holom vrchu až na koniec tejto severozápadnej hranici, ktorá je na lúke pri Grozáve takmer na kóte 633, kde sa v pravom uhle otáča na východ.Začína tak severovýchodná hranica poľovného revíru, ktorá má dĺžku cca 5,5 km a je zároveň hranicou medzi poľovným revírom Kukučka Krupina a revírom obecných lesov Babiná. Hranica pokračuje juhovýchodným smerom, hrebeňom medzi katastrálnymi územiami Krupina - Babiná, cez hraničné kopce č. 26, č. 27, č. 28, č. 29, č. 30, č. 31 a č. 32 na kótu 582 m nad morom Kolárovské. Tu sa hranica revíru mierne otáča na východ a cez hraničné kopce č. 34, č. 35, č. 37 a č. 38 hranicou lesného porastu 415 b prichádza na spevnenú lesnú cestu s asfaltovým povrchom železničná stanica Babiná - Holý vrch. Na tomto priesečníku sa hranica otáča na sever a popri lesnom poraste 416 b pokračuje telesom cesty cca 0,4 km. Tu sa hranica revíru otáča na východ a po cca 1,0 km vychádza cez hraničný kopec 474 na štátnu cestu I. / 66 Zvolen - Dudince a končí tak severovýchodná hranica poľovného revíru. Východná hranica poľovného revíru v dĺžke cca 5,5 km kopíruje medzinárodnú cestu I. / 66 Zvolen - Dudince a tvorí hranice medzi poľovnými revírmi Kukučka Krupina a Javor Krupina. Táto východná hranica poľovného revíru končí vo východiskovom bode opisu hraníc revíru na križovatke ciest I. / 66 Zvolen - Dudince so štátnou cestou III. / 06611 Krupina - Žibritov . Poľovná oblasť: S VI Štiavnické pohorie zadelené podľa Vyhlášky MP SR č. 344/2009 Z. z. o poľovných oblastiach a o akostných triedach poľovných revírov patrí do poľovnej oblasti pre srnčiu zver
Chovateľský celok: Hont
Druhy a kmeňové stavy zveri vrátane odstrelu za rok 2012:
Tabuľka normovaných kmeňových stavov zveri PR Kukučka Krupina - zaradením Obvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši zo dňa 14. 6. 2010 pod číslom 2010/00285-005 do II. kvalitatívnej triedy, kde hlavnou zverou je srnčia zver a vedľajšou zverou je jelenia, danielia a diviačia zver.